Fridrich KonrAd

Fridrich Konrad sa narodil 21.novembra 1900 v Horných Obdokovciach. Krátko po jeho narodení sa jeho rodičia presťahovali do Klátovej Novej Vsi, kde jeho otec, odborník na chov športových koní, zastával funkciu správcu žrebčína pre klusácke kone. Bol aj poľovníkom a milovníkom prírody vôbec. Majiteľom žrebčína bol barón Stummer. Jeho kone sa zúčastňovali na dostihoch vo všetkých európskych metropolách. Koncom minulého a začiatkom tohto storočia bol tento šport mimoriadne obľúbený a výnosný. V tomto prostredí sa Fridrich Konrád už ako dieťa zaujímal o otcovu prácu, ktorý mu vštepoval lásku k prírode a k zvieratám. Základnú školu vychodil v Topoľčanoch a meštianku v Bánovciach nad Bebravou. Na jeho rozhodnutie stať sa lesníkom mali veľký vplyv odborné knihy o poľovníctve a lesníctve, ktoré patrili priateľovi jeho otca Jozefovi Prossekovi pôsobiacom v Klátovej Novej Vsi ako lesný správca od roku 1870. Po skončení základnej školy a meštianky nastúpil 2. januára 1917 ako lesný praktikant na polesie v Klátovej Novej Vsi. Absolvoval lesnícku školu v Temešvári a počas 1. sv. vojny nastúpil k ženijnej jednotke uhorskej armády. Po skončení lesníckej školy sa vrátil do pôvodného zamestnania, ktoré opustil kvôli škole a vojne. 
Roku 1928 sa oženil a s vnučkou otcovho priateľa, ktorého knihy a zápisky rozhodli a jeho povolaní, Annou Prossekovou. Roku 1928 nastúpil aj do nového zamestnania u veľkostatkára MUDr. Nesneru na susedné polesie Horňany. Spoločné hospodárenie na veľkých plochách lesa malo pre poľovníctvo aj výhody, len ich bolo teba využiť. Vedúci polesia Fridrich Konrád sa s novou energiu pustil do práce, presviedčal svojich kolegov a nadriadených o nevyhnutnosti rozvíjať poľovníctvo a popri pestovaní lesa a ťažbe dreva, ktorá sa stala dominujúcou. V tomto období sa ešte intenzívnejšie zaoberal chovom a výcvikom farbiarov. Stal sa spoluzakladateľom Klubu chovateľov farbiarov a zúčastňoval sa na klubových podujatiach ako vodič ( a cvičiteľ ) farbiara, neskôr ako rozhodca na rôznych skúškach. V roku 1961 odišiel do dôchodku, ale naďalej pracoval ako polesí ako strážca zveri a kynológ pre výcvik farbiarov. Roku 1962 z polesia Horňany odišiel k synovi do Bratislavy. Toto rozhodnutie nebolo ľahké, ale ako ukázal čas, bolo správne. V Bratislave sa uplatnil v Klube chovateľov farbiarov a venoval sa svojmu ďalšiemu koníčku – hodnoteniu a bodovaniu poľovníckych trofejí. V tejto oblasti dosiahol vynikajúce úspechy. Zúčastňoval sa ako hodnotiteľ na celoslovenských výstavách trofejí a zúčastnil sa aj bodovania na celoštátnej výstave v Českých Budějoviciach ako zástupca Slovenska. Istý čas pracoval v redakcii Poľovníctvo a rybárstvo, do ktorého prispieval už dávnejšie. Spolupracoval i s klubovým časopisom Chovateľ farbiarov. Za svoju dlhoročnú prácu dostal veľa ocenení. Najviac si vážil vyznamenanie Zlatý kamzík, ktorý mu udelil Slovenský poľovnícky zväz 13.12.1980 a vyznamenanie Za zásluhu o rozvoj poľovníctva, ktorý mu udelil Federálny výbor poľovníckych zväzov ČSSR. Najväčším uznaním „in memoriam“ je však nepochybne pomenovanie celoštátnych skúšok farbiarov, ktoré sa konajú každé dva roky v rôznych miestach republiky pod menom – Memoriál Fridricha Konráda. Prvý sa konal roku 1985 na Duchonke pri Topoľčanoch.